štvrtok 13. decembra 2012

Svet redukovaný na nástroj človeka

Keď som na Brain Pickings uvidela fotku cupkajúceho živého kohúta bez peria cvaknutú Timom Flachom, čosi zo žalúdka mi okamžite túžilo putovať tráviacou sústavou skrz ústa až do externého sveta. Prečo niekto trhá perie dýchajúcemu kohútovi kvôli fotke?

Odfotený kohút napokon nebol ošklbaný, bez peria sa už narodil. Jeho chudobný odev je dielom párenia dvoch druhov sliepok a nie je novým vynálezom. Sliepky bez peria sa vo svete objavujú už desiatky rokov. V roku 1975 sa v novinách možno dočítať: "Sliepky bez peria sú nervózne vtáky, ale môžu pre nás znamenať lacnejšie večere. Chovaním sliepok bez peria je eliminovaný jeden krok v procese spracovania kuriat pre trh." V roku 2002 sa píše: "Perie je odpad. Kury spotrebovávajú časť krmiva na to, aby produkovali niečo, čo musí byť i tak vyhodené a na zbavovanie sa čoho musia farmári míňať elektrinu."

Dúfam, že v roku 2025 vyšľachtíme nadsliepky - melancholické sliepky, ktoré po dosiahnutí ideálnej váhy odmietnu pokračovať v bytí a spáchajú samovraždy. A neskôr, v roku 2050, hádam vytvoríme extra šikovné kury, ktoré budú nielen vraždiť svoje kolegyne, ale chuderky hodia i priamo na pekáč!

štvrtok 29. novembra 2012

Privácia činu

Dovolím si uliať kvapôčku mystifikácie a jazykovej masturbácie aspoň na osobnom blogu, keďže v iných sférach žitia ju nevyužívam pre jej veľkolepo neužitočnú povahu:

To, čo sa nestane, s prívlastkom, že sa to nestalo, je rovnako dôležité ako to, čo sa stane, s prívlastkom, že sa to stalo. Čin i jeho privácia určujú svet.



O živote konvičky



Jej život je tak trochu peklom...

pondelok 15. októbra 2012

Elektrický prúd v hlave




Na Plechovom sídlisku platí zákon: koľko hodín nejde elektrina, toľko dní majú obyvatelia Plechového sídliska predurčenú tému rozhovorov.

Keď sa naposledy čosi pokazilo, nefungovala elektrina tri hodiny. Nasledujúce tri dni bolo počuť rozhorčenie a údiv susedov. 

Trojhodinová epocha tmy bola, ako každá zmena deštruujúca zabehnutý režim bytia, nepokojná. Nervozita sa plazila von z okien bytoviek a pokryla celé sídlisko. Ľuďom chýbali milované elektronické závislosti, virtuálne príšery masírujúce mozgovú kôru jej požieraním. 


Obyvatelia sa zastavili, museli rozmýšľať. 



Mohli sa spochybniť.






štvrtok 11. októbra 2012

Premena




Pre autentickejší zážitok klikni na obrázok!


Reklama:
V hlave mám vymyslených niekoľko šmrncových filozofických a literárnych stripov, ktoré budú zrodené počas blízkych mesiacov. Budú vtipné, inteligentné a poučné. 

streda 10. októbra 2012

O priebojnej žirafe


Neznáma žirafa vyťažila zo svojej nevýhody maximum a splnila si jeden z najdivokejších snov:



streda 27. júna 2012

Rozprávka o najlepšom jabĺčku

Kde bolo, tam bolo, bolo jedno dievčatko, ktoré by bolo naveky dievčatkom, keby bolo bývalo nestarlo. Dievčatko sa rado hrávalo na naháňačky so stromami, ktoré si lebedili v záhradke u dedka a babičky. S jedným z nich sa spriatelilo najväčšmi. 

Tento strom, ktorý budem nazývať Strom, bol zo všetkých stromov najstarší, najmohutnejší a najryhatejší. Keď raz dievčatko počas letného podvečera snívalo v jeho konároch, Strom opatrne, tak, aby dievčatko nezobudil, nazrel do jeho sna a uvidel, po čom túži. 

Želaním dievčatka bolo to najlepšie jabĺčko, aké si možno predstaviť. Malo oblý tvar, sýtu červenú farbu, sladkú, no nie presladenú chuť. Jabĺčko presne zapadalo do rúk dievčatka a nebálo sa malých hryzúcich zúbkov.

Keď Strom videl, akú radosť by najlepšie jabĺčko dokázalo dievčatku spôsobiť, vkročil do jeho spiacich predstáv a sľúbil, že sen, ktorý sníva, mu splní. Dievčatko sa tešilo a čakalo.

Keď nastal čas dozretia, dievčatko prišlo k Stromu a usmialo sa naň. Strom opatrne pokyvkal konárom  tak, aby najlepšie jabĺčko spadlo do dlaní dievčatka. Keď sa dievčatko do jabĺčka zahryzlo, bolo skutočne také, aké si ho vysnívalo. Bolo najlepším jabĺčkom.

Ale keď po vychutnaní si prvého sústa dievčatko otvorilo oči, zhrozilo sa! Z jablka sa na neho ceril červík s kúskami pochúťky medzi zubami!

Dievčatko sa na Strom zamračilo a jablko odhodilo: „Oklamal si ma! Toto nie je najlepšie jabĺčko!“

Ale Strom vedel, že svoj sľub dodržal. Veď to najlepšie jabĺčko nemôže patriť len jednému!

sobota 19. mája 2012

Hostina v papuli nepriateľa

Pod hladinou čarovného oceánu, pri neviditeľne farebných korálových útesoch, tam, kde som nikdy nebola, vrhajú sa drobné rybky dobrovoľne do papúľ svojich prirodzených nepriateľov.

Niekto by také správanie označil za samovraždu, iný za neuvedomelú blbosť. V skutočnosti sa malé rybky živia parazitmi žijúcimi v papuliach veľkých dravých rýb. Dravé ryby sú zas rady, že sa ktosi stará o ich zdravie. Zdá sa, že stav, v ktorom rybky jedia parazity a  dravé ryby za toto dobro malé rybky nezjedia, je výhodnou zmluvou pre obe strany.

Zmluvou? V rybom svete (aspoň pokiaľ je ľuďom známe) nejestvuje právo ani tresty, ktorými by boli postihnuté ryby "neprávom" žerúce rybky. Nejestvuje žiadna záruka, len slepá dôvera a risk, ktorých následkom môže byť zisk.

Koľko odvahy dôverovať v sebe tieto malé rybky skrývajú!



Zdroje:

RIDLEY, Matt. Původ ctnosti. Praha: Portál, 2000.

BALZAROVÁ, Martina. Bez doktora nedají ryby ani ránu. In: Globe Revue [online]. Dostupné z: http://www.balzarova.cz/data/clanky/000000022.pdf

sobota 31. marca 2012

Tři Stíny, Cyril Pedrosa

Vydavateľstvo: Tomáš Chlud – Sýpka
Rok vydania: 2010
Počet strán: 268
Preložil: Václav Najman, Tomáš Chlud


V těch dobách býval život tak prostý a plný radosti. Vlastně všechno bylo tenkrát prosté a plné radosti, chuť třešní, svěžest stínu, větřík vanoucí od řeky. Žili jsme si v údolí mezi pahorky chráněni před bouřemi. Ztraceni světu, jako na ostrově laskavém a mírném.

Jenomže pak ...
… pak se všechno změnilo.



Má človek bojovať a veriť nádeji hoc jestvuje mizivá šanca na jej naplnenie a osud šepká, že negatívna udalosť je nevyhnutnosťou, alebo má žiť naplno niekoľko posledných momentov s najmilovanejším stvorením, ktoré zrejme bude musieť odísť? Ako možno vedieť, či je nádej v srdci reálna, alebo len imaginárna? Je možné odvrátiť nevyhnutné?

Príbeh grafickej novely Tři Stíny začína krásnou idylou rodiny - otca Luisa, mamy Lízy a ich syna Jáchyma - v raji na zemi, dome pri lesíku. Ideálny život sa mení na krajinu strachu a obáv v momente, keď sa na úpätí hory objavia tri tiene, neznámi jazdci. Je jasné, čo je cieľom neočakávaných návštevníkov. Jáchym.

Otec sa nechce vzdať svojho syna, preto sa rozhodne utiecť a ukryť ho pred tieňmi. Líza daruje svoj čas, ktorý mohla ešte stráviť s najmilovanejším, svojemu manželovi, aby sa dokázal vyrovnať so skutočnosťou, aby spadol na kolená, okúsil chlad zúfalstva a opäť sa mohol tešiť zo života. Namiesto úteku by možno bolo lepším rozhodnutím vážiť a užívať si každý moment so svojim synom. No je nesmierne ťažké vzdať sa milovaného.

Pri úteku je Luisovi a Jáchymovi kladených množstvo prekážok, neraz otec bojuje nielen o život svojho syna, ale i o svoj vlastný krk. Koniec príbehu nemôžem prezradiť. Je však samozrejmé, že už nič nebude ako predtým. Ryhy udalostí zostávajú v ľuďoch vpísané. Možno raz opäť príde úsmev.

V grafickej novele je dôležité, aby obsah nezaostával za formou a naopak. Pedrosa spracoval oba prvky vynikajúco a niet im čo vytknúť. Využíva čiernu a bielu farbu, expresívnu perokresbu, rýchle ťahy tam, kde to príbeh vyžaduje, postavy sú kreslené spôsobmi, ktoré vystihujú ich charakter. Autor v diele preukázal skvelé kresliarske schopnosti, ktorými dotvára a zvýrazňuje celkovú atmosféru príbehu. Na autentickosť pocitov má bezpochýb vplyv i fakt, že Pedrosa napísal komiks po úmrtí dieťaťa jeho blízkych priateľov.

Keďže celý príbeh je metaforou, odporúčam novelu prečítať minimálne dvakrát. Pri druhom čítaní sa tak objaví nečakaná hĺbka jednotlivých vyjadrení i obrazov. Kto hľadá filozofické zamyslenie a pocity lásky, strachu i zúfalstva, nech vezme do rúk túto knihu a jeho oči zrejme ucítia kvapky dojatia.

 
„Vzácný přítel, který dlouhá léta prožil na cestách v Orientu, 
mi přečetl zvláštní báseň.
Tři věty bývali mi útěchou v časech, kdy mi nebylo zrovna nejlíp:

„V té jarní krajině není nic lepší nebo horší,
větvičky květú dál radostně raší,
jedny jsou dlouhé, jiné kratší.“

Vydržet to.

„Vydržet a dál žít s radostí.“




Kresba: 5/5

Scenár: 5/5

(Áno, pre mňa sú Tři Stíny majstrovským dielom.)


Ukážky anglickej verzie je možné zhliadnuť na stránkach vydavateľstva First Second:

streda 28. marca 2012

Oční človiečikovia

Vo svete je kopec neviditeľných príbehov. Napriek svojej očividnej mikroskopickosti majú makroskopické dôsledky. Dôležité účinky. Tak napríklad oční človiečikovia v našich očiach dokážu nebadane vytvoriť úsmev na tvári a takýto úsmev dokáže spôsobiť ďalší úsmev na tvári... a takéto úsmevy na tvárach možno dokážu zapríčiniť obrovskú radosť oblakov na oblohe.

Mimochodom, oční človiečikovia majú v očiach ďalších očných človiečikov a títo majú v očiach ďalších očných človiečikov a tak ďalej až donekonečna.





Okrúhly štvorec


utorok 27. marca 2012

Bez domova, bez energie


...  je parafrázou myšlienky, ktorá sa objavila v diele G. Orwella s názvom Down and Out in Paris and London. Príčina toho, že človek na ulici nič nerobí so svojou existenciou, nemusí spočívať v lenivosti alebo odovzdanosti "osudu". Príčinou môže byť absolútny nedostatok síl, stav, v ktorom človek nie je schopný takmer ani dýchať, pretože už dlho nejedol. Veľmi jednoduchá myšlienka.



Čo sa tu robí?

V prvom rade sa tu varí.

Varí sa tu kaša myšlienok a obrazov.

Ak niekto kašu zje a bude mu chutiť, budem rada.

Ak mu nebude chutiť, aspoň bude vedieť, čomu sa má v budúcnosti vyhnúť.

Základom je ochutnanie.


Témovo nie je blog jednostranne zameraný, ale je súhrnom myšlienok a činností, ktoré autorku zaujímajú vo voľnom čase a ktoré jej spríjemňujú žitie. Napriek tomu, že centrom univerza blogu je jedinec, autorka verí, že blog je schopný zaujať i širšie publikum.



Motto:

 
„Ever tried. Ever failed. No matter. Try Again. Fail again. Fail better.“
Samuel Beckett