piatok 15. novembra 2013

Keď ma postavička hreší


Piatok. Unavená sedím v študovni, čakám na štart behu s cieľom "Autobusová stanica". Polobdiem, pomaly zaspávam, keď vtom čosi popotiahne ma za rukáv. Oči na končatiny pučím, ani mušku živú nevidím. Možno sním.

O chvíľu začujem slabý hlások. Ej, hľa! Do zápisníku postavička sa mi čarbe, kričí na mňa, prštekmi ma chytá za ruku, malíček mi silne objíma. Vraj nedbám o rovnosť príležitostí kreslených postavičiek, vraj uprednostňujem (a nevedomky!) len jednu skupinu, len ona dostáva v príbehoch priestor. Vraj žena som a aj ženy diskriminujem, pfuj, že sa nehanbím! 

 



Postavičiak môj milý, budem sa ja snažiť opraviť neresti na cnosti. Tu je môj prvý pokus, behom sekundy, na černoška sa premeníš:






A nabudúce pousilujem sa dumať o pobyte vianočky vo svete - o kreslenom príbehu len a len pre teba! Tak už sa na mňa toľko nezlosti. :)


nedeľa 3. novembra 2013

Odpustenie v marockej púšti


Autor: Lawrence Osborne
Názov: Odpuštění
Vydavateľstvo: Kniha Zlín
Rok vydania: 2013
Prekladateľ: Alexandr Neuman

Keď sa antického filozofa Diogena zo Sinopy ktosi opýtal, odkiaľ pochádza, pokojným hlasom odvetil: „Som občanom sveta.“ Tým dával najavo svoju príslušnosť k ľudstvu ako celku, bez zbytočného vydeľovania sa prostredníctvom národa, náboženstva, či rasy. Do dnešných čias zostáva nezodpovedanou otázkou, či sme všetci obyvateľmi toho istého sveta. Pohybujeme sa po jednej Zemi, ale naše interpretácie sveta sa rapídne líšia. Pre jedného znamená bravčové na večeru porušenie božieho zákona, druhý trestá finančný podvod väčšmi než vraždu. Prijímame odlišné fakty i hodnoty, z rozdielnych, ba i z rovnakých predpokladov vyvodzujeme opäť rozdielne závery. Dokážeme sa pochopiť a spokojne žiť vedľa seba napriek rôznorodosti kultúr, pestrofarebnosti interpretácií sveta, ktorý obývame?



Britský spisovateľ, publicista a vášnivý cestovateľ Lawrence Osborne sa v knihe Odpuštění zaoberá stretom dvoch kultúr – americko-európskej a marockej. Román odzrkadľuje zásadnú prekážku kladenú pokojnému spolunažívaniu. Medzi kultúrami (a kiežby len medzi nimi!) absentuje nielen vzájomné pochopenie, ale i akákoľvek snaha porozumieť druhému. A tak nečudo, že muslim i „ateistický kresťan“ očakávajú od toho druhého len to najhoršie – hlúposť, podlosť a násilie.

Príbeh začína cestou manželov v strednom veku, Davida a Jo, do pevnosti v pustej marockej púšti, kde zbohatlíci západného sveta chystajú hedonickú párty, plnú alkoholu, marihuany, hašišu, pekných žien a mužov s plnými kontami. David a Jo zažívajú krízu vo vzťahu, a preto sa rozhodli poslať stereotyp na dovolenku a prijať pozvanie na divoký žúr na odľahlom a exotickom kúsku planéty. Hoc túžili po zmene, nečakali, že ich životy sa prevrátia z nôh na hlavy, keď počas blúdenia marockými cestami v sprievode noci zrazia marockého mladého muža Drissa.

Návštevníci párty a ich hostitelia túžia spoznávať domácich Maročanov maximálne ako exotické kulisy, na ktoré sa budú dívať ich opantané zmysly. Nič viac. Marocká krajina ani kultúra ich hlbšie nezaujíma. Prišli do nej ako natešení cudzinci, prežijú pár dní v luxusnej bubline v púšti, odídu ako cudzinci s kocovinou. Po smrti Drissa sa ale stret dvoch odlišných mentalít stáva neodvratným. David je nútený spoznať domácich Maročanov, odísť do chudobnej dediny, v ktorej Driss býval, báť sa trestu a dúfať v odpustenie. Lež je možné preklenúť obrovskú mentálnu priepasť, ktorá oddeľuje západný svet od marockého – zabudnúť na storočia nepriateľstva a vzájomnej ignorácie? Konflikt kultúr je umocnený majetkovou nerovnosťou, ktorá spôsobuje, že akákoľvek rovnosť medzi Maročanmi a návštevníkmi zo západu je len formálna. Bohatý angličan dokáže podplatiť marockého policajta, no kto sa postará o spravodlivosť? Chudobní, vyčerpaní, často nevzdelaní a emóciami ovládaní Maročania, ktorých súd sa nutne pohybuje mimo oficiálneho zákona?

Okrem hlavnej línie deja v podaní Davida a Maročanov, Lawrence Osborne v románe rozvíja i zaujímavé vedľajšie príbehy – odcudzenie manželov a neveru Jo, ktorá manžela nenávidí „prostě jen proto, [že] ho pustila k sobě a on poté nedělal to, co se od něj očekávalo“ a príbeh Drissa, zrazeného muža.

Dejovú líniu o živote Drissa, jeho chudobe, úteku do Európy a hľadaní lepšieho života považujem za najprínosnejšiu. Autor čitateľovi predstavuje myšlienky Maročana, ktoré dokážu prekvapiť a vyvolať zimomriavky:

Ti nevěřící neustále žertovali. Ale byly jejich vtipy opravdu vtipy? Tvářili se pořád vesele a příjemně, ale mysleli to doopravdy? V Drissově srdci hlodala temná pochybnost, protože věděl, že nevěřící jsou ze zásady prohnaní a jediné, o co jim jde, je záhuba věřících. Taková prostě byla jejich podstata a nic se s tím nedalo dělat.“

Intelektuál je pri čítaní Drissových názorov vedený i k spytovaniu zmyslu vlastnej práce:

Člověk se narodí, aby kráčel po zemi, řekla Angela, po svých vlastních nohou, bez hranic či zdí. Pronásledování přistěhovalců je přečin proti základní lidské přirozenosti. Driss ovšem neměl potuchy, o čem to hovoří. Chtěl se dostat do Paříže bez vědomí policie a na ničem jiném mu nezáleželo. Lidská přirozenost?“

Na druhej strane, rozvíjanie myšlienok Maročana Drissa v sebe ukrýva nebezpečný potenciál. Približuje sa Osbornova predstava duše mladého Maročana realite? Možno Drissove myšlienky považovať za rozšírené? Osborne sa v minulosti potuloval po Maroku  – spoznal ta myslenie obyvateľov a zobrazil ho v knihe? Ak čitateľ autorovým slovám uverí, môže sa vyľakať a zo strachu zavrhnúť akékoľvek prelínanie kultúr. Driss je nebezpečný, teda Maročania, muslimovia sú nebezpeční. V tomto bode vidím rozbušku knihy.

Román sa číta ľahko až na niekoľko výnimiek – osobne mi vadili nepreložené francúzske vety, ktorým síce postavy rozumejú, ale ja nie. Stačilo pripnúť preklad pod čiaru. Podobne sú v knihe použité neznáme termíny – napr. názov marockého jedla alebo hudobného nástroja. Bez poznámok pod čiarou som bola pre plné pochopenie textu občas nútená používať Google.

Knihu odporúčam každému, kto sa zaujíma o Maroko, odlišné kultúry alebo vzťahy medzi obyvateľmi rôznych národov. Román dokáže zabaviť i čitateľa ignorujúceho cudzie kraje, ak má záľubu v medziľudských vzťahoch alebo je zvedavý na život zhýralej smotánky. Na druhej strane varujem, že Odpuštění nie je oddychovou knihou. Zobrazuje komplikované problémy, ktoré dnes kričia svojou naliehavosťou. Navyše ani jedna z hlavných postáv nie je cnostným anjelikom. Postavy nedokážu prekonať vlastné slabosti a predsudky, sú tak obyčajné, nehrdinské, že niet dôvodu obľúbiť si ich, ani ich obdivovať. Po prečítaní knihy si čitateľ nenájde úsmev na perách, jeho telo zaplní mierna nervozita.

Dočká sa David odpustenia od otca mŕtveho Drissa? Prečo sa Driss vrátil z Európy, raja možností pre každého, späť do pekelného, slnkom rozpáleného a chudobného Maroka? A ako vyriešia Jo a David manželskú krízu? Odpovede sa dozviete v knihe Odpuštení. Ja vám len prezradím, že záverom budete istotne prekvapení.



Hodnotenie: 3/5



PS: Ak i vy chcete napísať podobnú recenziu novovydanej knihy, sledujte aktuality Knihy Zlín. Nakladateľstvo pravidelne ponúka tzv. „reading copies“ výmenou za recenzie.