Kale topanky

Autor: Víťo Staviarsky
Názov: Kale topanky 
Vydavateľstvo: Albert Marenčín
Rok vydania: 2012
Počet strán: 224

Keď som sa dozvedela, že víťaz Anasoft litera 2013 – Víťo Staviarsky – pracoval na záchytke, jeho knihu Kale topanky som si musela prečítať. Lebo veď, roboš na záchytke musí vedieť písať! A ak náhodou i nevie, aspoň má o čom písať! Hemžia sa okolo neho postavičky, ľudia z mäsa a kostí, s príbehmi nezapadajúcimi do normálu spoločnosti – koľko nezvyčajného obsahu, empirického materiálu musí byť vo Víťovom texte! A keď som zistila, že autor pracoval i ako výčapný, knihu som si behom niekoľkých minút kúpila. Veď krčmára, hospodina pijatiky, považujem azda za najväčšieho znalca ľudských duší.

Kale topánky sú príbehom Sabiny, mladej fešnej cigánky, ktorú rodičia predajú rómskemu obchodníčkovi Ferdymu, aby splatili svoj dlh. Kúpou Sabiny sám Ferdy stráca peniaze, ktorými mal zaplatiť vlastný dlh, a tak namiesto predavačky chce zo Sabiny urobiť spoločníčku staršieho bohatšieho pána. Sabina ale hľadá lásku pravú, čistú, a za svoj osud sa nebojí biť.

Hlavnú dejovú líniu dotvárajú ďalšie tragické i veselé životy Rómov. Temer všetci sú mi sympatickí, často charakterní, dobrácki, a hoc nie sú vyštudovaní, vedia poučiť – napríklad keď Vrana vraví Sabine: „Jój, ale si naivná... No mne sa to páči. Mladý musí byť naivný. Ináč by sa mohol pochovať do truhly.“ Šťavnaté hlášky zas vedia čitateľa riadne pobaviť: „Čo je, more? Sa ti nechce? Robota ti smrdí? Ale piča ti nesmrdí? Máš sedem detí, ta makaj!“

Víťovi Staviarskemu sa podarilo vymyslieť ľahko čitateľný román na jedno popoludnie alebo noc, ktorý je určený pre každého. Kniha je písaná jednoduchým jazykom, v ktorom sa mieša slovenčina, východniarčina, rómčina, ale i čeština. Tu badať ohromné remeslo umelcovo, pretože príbeh, ktorý je rozprávaním Rómky, znie veľmi uveriteľne. V reálnom svete by sa vari ozývalo len viac nadávok.

Najväčšmi hodnotím fakt, že Víťo Staviarsky mi umožnil nahliadnuť do myslenia malých rómskych obchodníčkov, ktoré nám je kilometre vzdialené. Kým my hodnotíme Vietnamcov ako pracovitých, Vrana hlása: „Blšák je iba do jednej, potom je už najlepšie zbaliť. Už iba Vietnamci ostávajú do štvrtej, lebo sú chamtiví.“ Ajhľa, je náš názor hodnotnejší alebo aspoň viac zdôvodnený než Vranin?

Chceš si oddýchnuť, pobaviť sa? Chceš sa trochu poučiť? Chceš vidieť skrz oči kohosi odlišného? Ta zober tote Kale topanky do rúk a čítaj, more!

Hodnotenie: 5/5

Prax verzus teória

K vytvoreniu obrázkov ma vyprovokovali názory ľudí, ktorí jednoznačne odmietajú buď teóriu (tých som stretla viac), alebo prax. Prax a teória sú neoddeliteľné družky. Kto ich odlúči, nedočká sa triumfu. 

Príbeh Kaki

Pokračovanie nabudúce.

Kritika školstva v troch dejstvách

Dejstvo prvé,

v ktorom žiak prínos školy hodnotí

Dejstvo druhé, 

v ktorom problém graduje

Dejstvo tretie, 

v ktorom sa zlo v dobro obráti a škola študenta na budúcnosť bravúrne pripraví

Epilóg

Každá generácia má akýsi osud. Marí sa mi, že údelom tej mojej je sedieť... a sedieť a sedieť.

Čierne rozprávky z Afriky

Autor: David Böhm
Názov: Ticho hrocha

Vydavateľstvo: Labyrint

Rok vydania: 2009

Prekladateľka: Terezie Böhmová

Počet strán: 61

Aké príbehy rozprávajú rodičia zo Stredoafrickej republiky svojim potomkom? Aké postavy lozia deťom do snov? Aké ponaučenia z príbehov vyvodzujú malí huncúti? Prečo mačky naháňajú myši? Prečo si máme pred hlavným chodom zistiť, z čoho je jedlo uvarené? A Prečo niekedy nemôžeme pomôcť druhému?

Záhadné, absurdné, popletené, hororové, vtipné aj poučné – také sú čierne rozprávky Davida Böhma z komiksovej knihy najmä pre dospelých, ktoré vám jedinečne zodpovedia položené otázky. David Böhm príbehy odel do umeleckého rúcha čiernych ilustrácií, vďaka ktorým sa kniha nezvyčajných príbehov zmenila na artefakt hodný výstavy a obdivu pamlsných očí. Lež redukovať knihu len na vizuálnu dobrôtku by bolo chybou.

Keď sa blížili Vianoce, Terezie Böhmová, sestra Davida Böhma a dobrovoľníčka v škole a sirotčinci v Stredoafrickej republike, sa rozhodla spestriť deťom bežnú vyučovaciu hodinu. Napíšte mi rozprávky, vraví žiačkom. Deti najprv nechápavo pokukujú, neskôr jedno z nich vykríkne "Tere!". Týmto slovom sa v jazyku sango označujú príbehy a rozprávania, ktoré deti počúvajú od dospelákov. Nuž, deti sa pustia do písania nie jednoduchého, pretože tere z jazyku sango prekladajú do francúzštiny. Netreba zabúdať ani na predstavivosť detí, ktorá diery v pamäti bez váhania vypĺňa vlastnými výmyslami. A tak nečudo, že príbehy, ktoré vznikli, sú raz poučné, raz absurdné, inokedy popletené, no vždy zázračné.

Vizuálnej stránke knihy nemožno ani chĺpok vytknúť. Čierne ilustrácie vynikajú jednoduchosťou a pôsobivosťou zároveň, čím verne sprevádzajú detské rozprávania. Lež po obsahovej stránke kniha nevyužila svoj plný potenciál. Veď spoluautormi knihy sú deti z veľmi vzdialenej, pre nás zaujímavej, krajiny. Prečo kniha neobsahuje viac informácií o deťoch? Krátky doslov mi nestačí. Zaujíma ma viac! Kto sú a ako žijú? Čo sa učia v škole? Čo im prináša radosť a čo ich zlostí? Samozrejme, rodí sa námietka, že príbehy o deťoch by porušili jednotu knihy. V tom prípade by ma potešila aspoň drobná brožúrka o Stredoafrickej republike, jej kultúre a malých spoluautoroch Ticha hrocha, ktorá by mi povedala viac o kontexte vzniku knihy a jej tvorcoch.

Viete, kde sa nachádza Stredoafrická republika? Názov mnoho napovedá. :)

Koho rozjarí kniha Ticho Hrocha? Rodičov, ktorí ju plánujú čítať malým deťom, zrejme nie. Predsa len príbeh, v ktorom napríklad otecko zabije synka, nebude považovať väčšina rodičov za vhodný pre vlastné deťúrence. Preto knihu odporúčam najmä dospelákom – ľuďom, ktorí si vychutnávajú pekné knihy, zaujímajú sa o cudzie kraje, neboja sa absurdity a detskej predstavivosti, a každému, kto chce cítiť kúštik afrického slnka počas chladných dní. Mňa detské príbehy z Afriky rozhodne zahriali.

Kresba: 5/5

Textový obsah: 4,5/5  

Ukážky na stránkach autora: http://www.davidbohm.net/gal_prev/?g=hroch

Keď budete chcieť ísť na výlet do Stredoafrickej republiky, bežte sem: