štvrtok 25. decembra 2014

Nový blog na písanie

Keďže sa mi rokmi tento blog krásne obrázkovo vyprofiloval, otváram blog nový, zameraný na ukojenie občasnej potreby písať. Zatiaľ si ta môžeš prečítať cyklopis z Holandska. Upútavka:

"V Groningene spím u Jeroena, týpka, ktorý sa pokúsil žiť bez peňazí. Išlo mu to veľmi dobre až pokým neochorel a neskončil v nemocnici. Na ceste do špitálu mu ale prekážali papierové balvany, pretože si roky neplatil zdravotné poistenie. Napokon sa ho ujala akási nezisková organizácia a teraz mu vláda platí základné životné spotreby. Rozprávame sa celý večer pri sviečke, on verí v mágiu, zázraky a energie (a pritom ignoruje tú elektrickú), ja neverím ani sebe. Podľa Jeroena zabezpečil osud, že sme sa stretli. Číta mi astrologickú knihu o ľuďoch narodených dvadsiateho deviateho marca a ja premýšľam, čo by som asi tak do hviezd vpísala, ak by som ta dočiahla. (Ehm, Jeroenovej astrologickej knihe sa podarilo vykresliť ma realisticky.) Jeroen sfukuje sviečku, dobrú noc!"

Ako každý rodič, ani ja netuším, čo sa z blogu vykľuje - bude z neho grázel či svätec? Inteligent alebo jednoduchý dobrák? Banán či pomaranč? Čas ukáže.

štvrtok 11. decembra 2014

Ako som sa uchádzala o prácu

Slávne kníhkupectvo s otvoreným duchom. Inzerát práce kníhkupcu. Stovky ľudí majú záujem. I ja sa hlásim. Potrebujem vyniknúť. Napíšem kreatívny motivačný list. Relevantne kreatívny. Buď ma na pohovor pozvú, alebo ma označia za blázna.

Pustím sa do toho. Okrem veľmi dobre napísaného motivačného listu s relevantnými informáciami na jeho druhú stranu prikladám i obrázok s mottom "Viem, čo robia vaše knihy v noci, keď v kníhkupectve nik nie je!"


Obrázkom naznačím, že som s knihami priateľka, ba pestujeme spolu priam intímny vzťah. Dielka mi vravia tajnosti, ktoré nepozná ani každý obdivovaniahodný (Ako sa píše toto slovo gramaticky správne?) spisovateľ s logom CSc. vytetovaným na čele.

Problematickými prvkami obrázku sú použité knihy. Intelektuálne knihy nie sú všeobecne populárne a meno Marx na Slovensku, žiaľ, u mnohých spôsobuje okamžitú nadmernú produkciu hormónov hnevu. Nevadí, verím si.

Kreatívny motivačný list nestačí. Potrebujem, aby ho personalista i otvoril. Preto už v tele e-mailu uvádzam, že na druhej strane motivačného listu posielam drobné prekvapenie. Pridávam aj motto.

A čo predmet e-mailu? Keď doň napíšem len očakávané "Kníhkupec", môže zostať prehliadnutý. Pridám slogan? Pútavú formulku? Kašlem na to, nebudem preháňať, posielam.

Ako tento pokus dopadol, pýtate sa? Máte sa ním inšpirovať? Neviem. Buď ma označili za blázna, alebo e-mail nik neotvoril. Jedno je ale isté, na miesto v kníhkupectve si moja ritka v najbližšej dobe nesadne.

A tak si od tvorivých pokusov dávam pauzu, nastupujem na konvenčnú cestu a energiu využijem užitočnejšie.