streda 27. júna 2012

Rozprávka o najlepšom jabĺčku

Kde bolo, tam bolo, bolo jedno dievčatko, ktoré by bolo naveky dievčatkom, keby bolo bývalo nestarlo. Dievčatko sa rado hrávalo na naháňačky so stromami, ktoré si lebedili v záhradke u dedka a babičky. S jedným z nich sa spriatelilo najväčšmi. 

Tento strom, ktorý budem nazývať Strom, bol zo všetkých stromov najstarší, najmohutnejší a najryhatejší. Keď raz dievčatko počas letného podvečera snívalo v jeho konároch, Strom opatrne, tak, aby dievčatko nezobudil, nazrel do jeho sna a uvidel, po čom túži. 

Želaním dievčatka bolo to najlepšie jabĺčko, aké si možno predstaviť. Malo oblý tvar, sýtu červenú farbu, sladkú, no nie presladenú chuť. Jabĺčko presne zapadalo do rúk dievčatka a nebálo sa malých hryzúcich zúbkov.

Keď Strom videl, akú radosť by najlepšie jabĺčko dokázalo dievčatku spôsobiť, vkročil do jeho spiacich predstáv a sľúbil, že sen, ktorý sníva, mu splní. Dievčatko sa tešilo a čakalo.

Keď nastal čas dozretia, dievčatko prišlo k Stromu a usmialo sa naň. Strom opatrne pokyvkal konárom  tak, aby najlepšie jabĺčko spadlo do dlaní dievčatka. Keď sa dievčatko do jabĺčka zahryzlo, bolo skutočne také, aké si ho vysnívalo. Bolo najlepším jabĺčkom.

Ale keď po vychutnaní si prvého sústa dievčatko otvorilo oči, zhrozilo sa! Z jablka sa na neho ceril červík s kúskami pochúťky medzi zubami!

Dievčatko sa na Strom zamračilo a jablko odhodilo: „Oklamal si ma! Toto nie je najlepšie jabĺčko!“

Ale Strom vedel, že svoj sľub dodržal. Veď to najlepšie jabĺčko nemôže patriť len jednému!

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára