Rok vydania: 2010
Počet strán: 268
Preložil: Václav Najman, Tomáš Chlud
„V těch dobách býval život tak prostý a plný radosti. Vlastně všechno bylo tenkrát prosté a plné radosti, chuť třešní, svěžest stínu, větřík vanoucí od řeky. Žili jsme si v údolí mezi pahorky chráněni před bouřemi. Ztraceni světu, jako na ostrově laskavém a mírném.
Jenomže pak ...
… pak se všechno změnilo.“
Má človek bojovať a veriť nádeji hoc jestvuje mizivá šanca na jej naplnenie a osud šepká, že negatívna udalosť je nevyhnutnosťou, alebo má žiť naplno niekoľko posledných momentov s najmilovanejším stvorením, ktoré zrejme bude musieť odísť? Ako možno vedieť, či je nádej v srdci reálna, alebo len imaginárna? Je možné odvrátiť nevyhnutné?
Príbeh grafickej novely Tři Stíny začína krásnou idylou rodiny - otca Luisa, mamy Lízy a ich syna Jáchyma - v raji na zemi, dome pri lesíku. Ideálny život sa mení na krajinu strachu a obáv v momente, keď sa na úpätí hory objavia tri tiene, neznámi jazdci. Je jasné, čo je cieľom neočakávaných návštevníkov. Jáchym.
Otec sa nechce vzdať svojho syna, preto sa rozhodne utiecť a ukryť ho pred tieňmi. Líza daruje svoj čas, ktorý mohla ešte stráviť s najmilovanejším, svojemu manželovi, aby sa dokázal vyrovnať so skutočnosťou, aby spadol na kolená, okúsil chlad zúfalstva a opäť sa mohol tešiť zo života. Namiesto úteku by možno bolo lepším rozhodnutím vážiť a užívať si každý moment so svojim synom. No je nesmierne ťažké vzdať sa milovaného.
Pri úteku je Luisovi a Jáchymovi kladených množstvo prekážok, neraz otec bojuje nielen o život svojho syna, ale i o svoj vlastný krk. Koniec príbehu nemôžem prezradiť. Je však samozrejmé, že už nič nebude ako predtým. Ryhy udalostí zostávajú v ľuďoch vpísané. Možno raz opäť príde úsmev.
V grafickej novele je dôležité, aby obsah nezaostával za formou a naopak. Pedrosa spracoval oba prvky vynikajúco a niet im čo vytknúť. Využíva čiernu a bielu farbu, expresívnu perokresbu, rýchle ťahy tam, kde to príbeh vyžaduje, postavy sú kreslené spôsobmi, ktoré vystihujú ich charakter. Autor v diele preukázal skvelé kresliarske schopnosti, ktorými dotvára a zvýrazňuje celkovú atmosféru príbehu. Na autentickosť pocitov má bezpochýb vplyv i fakt, že Pedrosa napísal komiks po úmrtí dieťaťa jeho blízkych priateľov.
Keďže celý príbeh je metaforou, odporúčam novelu prečítať minimálne dvakrát. Pri druhom čítaní sa tak objaví nečakaná hĺbka jednotlivých vyjadrení i obrazov. Kto hľadá filozofické zamyslenie a pocity lásky, strachu i zúfalstva, nech vezme do rúk túto knihu a jeho oči zrejme ucítia kvapky dojatia.
„Vzácný přítel, který dlouhá léta prožil na cestách v Orientu,
mi přečetl zvláštní báseň.
Tři věty bývali mi útěchou v časech, kdy mi nebylo zrovna nejlíp:
Tři věty bývali mi útěchou v časech, kdy mi nebylo zrovna nejlíp:
„V té jarní krajině není nic lepší nebo horší,
větvičky květú dál radostně raší,
jedny jsou dlouhé, jiné kratší.“
Vydržet to.
„Vydržet a dál žít s radostí.“
Kresba: 5/5
Scenár: 5/5
(Áno, pre mňa sú Tři Stíny majstrovským dielom.)
Ukážky anglickej verzie je možné zhliadnuť na stránkach vydavateľstva First Second:
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára