Hŕstka ľudí v známej histórii si kládla otázku po podstate človeka. Odpovede i spôsoby skúmania jednotlivcov sa rôznia. Jedna vetva vychádza z reflexie seba samého, definuje sa ako tvora mysliaceho, schopného reflektovať vlastnú reflexiu a mnohokrát káže o akejsi zázračnej duši. Druhá skupina sa pozerá na človeka zvonka a redukuje ho na hmotu či DNA, hovorí o ňom ako o super inteligentnom sebaregulujúcom systéme alebo ako o vzpriamenom dvojnohom živočíchovi, ktorý je schopný úchopu.
Jestvuje i iný prístup - tak trochu milší - v ktorom človek je tým, čím sa javí byť v interakciách s druhými, a je práve tým, čím je v očiach týchto druhých. Pohľadom skrz ich okuliare sa človek stáva k životu potrebným prameňom vody pre rastlinu v záhrade, ranným dodávateľom krmiva pre sliepky, ktorý sa jedného dňa premení na posledný vnímaný predmet - vražednú zbraň, alebo nekonečnou studňou potravy pre zúfalého a hladného komára.
 | ||
| Človek ako potrava |
Literatúra: Merleau-Ponty, Maurice. Svět vnímání. Praha: OIKOYMENH, 2008.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára